Slobodná

Kráča tmavým lesom,
chce uniknúť pred okolitým svetom,
na miesto, kde nik nebude jej vnucovať
ako sa má správať, ako konať.

Kráča pomaly,
trochu bojazlivo,
skutočne, chce zmiznúť?
Nechať všetko za sebou,
za čo tak tvrdo bojovala?

Kráča potichu
nevie kam,
nemôže zastaviť,
nemôže prestať kráčať.

Už je ďaleko,
od útrap svojho života,
nechala ich na okraji lesa,
on je jej novým útočiskom.

Sloboda po ktorej
tak slastne túžila
prišla,
Sama,
opustená,
obkolesená strašidelným lístím,
temnotou,
vychádzajúcou spomedzi stromov.

Skutočne jej to stojí za to?
Vymeniť život, kde mala všetko
za tmavý tichý kút lesa?

Určite,
jej predchádzajúci život nemal pre ňu zmysel.
Uprednostní život v tajuplnom
magickom,
novom svete.

Už sa nevráti,
je voľná,
ako ten orol
ktorý jej krúži nad hlavou.

Kútiky jej úst rozžiarili jej tvár,
so sklopenými očami sa necháva viesť
svojimi pocitmi nevedno kam.
Iba ďalej kráča lesom.
Jej novým domovom.