Srdce v nenávratne

Mračná zatienili jej myseľ,
slzy prestali dávať zmysel jej smútku,
slnko zapadlo za horizont
už nesvieti pre jej šťastie

Srdce sa ukrylo do dutého nenávratného tunela
jej vnútro ostalo pusté,
bez známok citu
bez jediného šťastného momentu

Prebýva v samote bez jasných lúčov
temnota jej osvetľuje tvár
no tá prestáva rozoznávať smiech

Tupý pohľad žiariaci z jej očí
oživuje prázdny priestor okolo nej
bez nádeje na život bez agónie
bez dôvodu na zabitie smútku.

Schúlená v klbku
na hviezdami pokrytej tráve
rosou sa stali jej slzy
oči prestali plakať.

Srdce opustilo svoj domov
vnútro, ktoré potrebovalo
jeho hrejivý tlkot.

Uzamknutá vo svojom tele
krv v jej žilách prestáva prúdiť
mrzne.

Temnotou vtiahnutá
ponára sa hlbšie do svojho smútku
mučená stenami jej izby
obkolesená tieňmi.

Zmena je v nenávratne
srdce je stratené vo svete,
blúdi.

Nevie nájsť jej hrejivé vnútro,
stratená v sebe,
ohrozená slanými slzami,
prestáva bojovať o šťastie.

Zmorená úsilím žiť s úsmevom,
< prestáva bojovať,
necháva sa unášať prúdom vlastnej agónie.

Živá ale predsa mŕtva vo vnútri,
našla pokoj v smútku,
srdce už nehľadá,
pochovala nádej,
zanevrela.